English (United Kingdom)Français (France)
Home História

Z histórie športu na Slovensku

Moderný šport na území Slovenska, ktoré bolo súčasťou Rakúsko - Uhorska, sa začal etablovať v druhej polovici 19. storočia. Začiatky, vzhľadom na zlú hospodársku a sociálnu situáciu Slovákov, boli ťažké. Obyvateľstvo malo existenčné problémy. Postupne však vznikali športové a telovýchovné spolky a kluby aj na území Horného Uhorska (súčasné Slovensko).
Najstarší je dostihový šport - v roku 1826 sa v bratislavskej Petržalke uskutočnili vôbec prvé moderné dostihy na území Rakúska - Uhorska a v roku 1839 vznikol Dostihový spolok ako organizátor dostihov.
V roku 1844 založil F. Martinengo v Bratislave prvú telocvičnú a šermiarsku školu v Uhorsku. Priekopníkom telesnej výchovy na Slovensku bol I. B. Zoch, učiteľ telesnej výchovy na slovenskom gymnáziu v Revúcej, autor prvej učebnice telesnej výchovy, ktorá vyšla v roku 1873.
Prvý moderný športový klub - Bratislavský veslársky klub - bol založený v roku 1862. O rok neskôr usporiadal prvé veslárske preteky v Uhorsku so štartom v Devíne.
Medzi športy s najstaršou tradíciou na Slovensku patria: atletika, šerm, korčuľovanie, tenis, veslovanie, cyklistika, kolky, box, plávanie, vtedajšia ťažká atletika, t.j. vzpieranie a zápasenie a začiatkom 20. storočia sa začal rozširovať aj futbal.
Najstarším atletickým podujatím na Slovensku boli preteky v Prešove, ktoré sa uskutočnili roku 1846. Ďalšie bežecké prekážkové preteky boli zorganizované v roku 1864 na dostihovej dráhe v Petržalke.
Zimné športy, osobitne lyžovanie sa rozvíjali v oblasti Vysokých Tatier. V roku 1900 sa uskutočnili na Štrbskom plese Majstrovstvá Európy v rýchlokorčuľovaní. V roku 1903 bola v Tatranskej Lomnici vybudovaná prvá sánkarská dráha. Prvé lyžiarske preteky sa konali v Tatranskej Polianke v roku 1911.
Šport bol vo svojich začiatkoch na slovenskom území doménou bohatých. Preto aj talenty zo Slovenska odchádzali do bohatých budapeštianskych klubov. Viacerí z nich reprezentovali Uhorsko aj na olympijských hrách. Už na I. OH v roku 1896 v Aténach získal bronzovú medailu A. Szokol, rodák z Hronca pri Brezne, v behu na 100 metrov.
Najúspešnejším olympionikom toho obdobia bol plavec Z. Halmaj, rodák z Vysokej pri Morave, ktorý získal v drese Uhorska na OH 1900,1904 a 1908 dve zlaté, štyri strieborné a jednu bronzovú medailu.
V období rokov 1918 - 38, počas Československej republiky, vyvíjali na Slovensku športovú činnosť československé, maďarské, nemecké, poľské a židovské organizácie. Československá obec športová vystupovala v úlohe ústrednej koordinačnej organizácie. Táto bola v roku 1928 pretransformovaná na Československý všešportový výbor. Slovensko v ňom nemalo osobitné zastúpenie, podobne ako v Československom olympijskom výbore.
V medzivojnovom období sa na olympijských hrách zúčastnilo 18 slovenských olympionikov. Prvé medaily v tomto období získali na OH roku 1936. Striebornú - zápasník J. Herda ako aj členka gymnastického družstva M. Pálfyová.
Najväčšiemu záujmu sa tešil stále futbal. Slovenskou jednotkou bol I. ČsŠK Bratislava (založený v roku 1919), ktorý v roku 1927 získal titul amatérskeho majstra ČSR.

Ľadový hokej sa na Slovensku objavil po prvej svetovej vojne v podobe bandy hokeja, najmä v Košiciach a v Bratislave. Majstrovstvá Európy 1925 vo Vysokých Tatrách dali zelenú kanadskému hokeju. V roku 1929 sa ustanovila Slovenská župa kanadského hokeja. Ľadový hokej sa rýchlo ujal v Bratislave, Vysokých Tatrách, Žiline, Nitre, Trnave, Banskej Bystrici a Prešove. V sezóne 1929/30 sa vo Vysokých Tatrách uskutočnil I. ročník Tatranského pohára, druhého najstaršieho klubového turnaja v Európe. Prvým majstrom Slovenska sa stal Skiklub Bratislava v roku 1930.
Od konca roku 1938 vznikali samostatné slovenské športové zväzy, potom bola konštituovaná Slovenská ústredná športová rada (1939-1944), ako centrálny športový orgán Slovenského štátu. Bol založený aj Slovenský olympijský výbor, ktorého prvým predsedom sa stal G. Rehák.
Po skončení II. svetovej vojny slovenskí športovci úspešne reprezentovali na vrcholových podujatiach v drese Československa. O najvýraznejšie úspechy sa pričinili zlatí olympijskí medailisti: J. Torma v boxe (1948), J. Zachara v boxe (1952), O. Nepela v krasokorčuľovaní (1972), A. Tkáč v cyklistike (1976), S. Seman a F. Kunzo vo futbale (1980), J. Pribilinec v chôdzi (1988), M. Mečír v tenise (1988).
Najpopulárnejším športom zostal futbal. Slovan Bratislava, najlepší slovenský klub, získal 8-krát titul majstra Československa. Vynikajúci úspech dosiahol v roku 1969, keď ako jediné slovenské mužstvo vyhral Pohár víťazov pohárov.
Československá futbalová reprezentácia získala na MS 1962 v Chile striebro. Zaslúžili sa oň aj slovenskí hráči: V. Schrojf, J. Popluhár, R. Scherer, J. Adamec, J. Štribrányi, A. Kvašňák, T. Buberník, P. Molnár. Majstrami Európy v roku 1976 v Belehrade v drese Československa boli A. Vencel, K. Dobiáš, K. Gögh, J. Čapkovič, L. Jurkemik, J. Móder, M. Masný, J. Pollák, A. Ondruš, J. Pivarník, J. Švehlík, D. Gallis a tréner J. Vengloš.
Medzi významné úspechy na poli olympijskej diplomacie patrí voľba prof. V. Černušáka v roku 1981 za člena Medzinárodného olympijského výboru ako prvého Slováka vôbec. Vo funkcii pracoval do roku 2001, odvtedy je čestným členom MOV.
Dňa 9.12.1992 niekoľko dní pred vznikom samostatnej Slovenskej republiky, vznikol v Bratislave Slovenský olympijský výbor. Predsedom sa stal člen Medzinárodného olympijského výboru Vladimír Černušák. MOV na svojom 101. zasadnutí v Monaku 24.9.1993 prijal Slovenský olympijský výbor sa svojho riadneho člena.
Športovci Slovenskej republiky po prvý raz v histórii vystúpili pod vlastnou zástavou na ZOH 1994 v Lillehammeri. Výbornými výkonmi zaujali slovenskí hokejisti, ktorí získali pre Slovensko historický prvý olympijský bod v klasifikácii krajín, keď sa umiestnili na šiestom mieste. O ten druhý olympijský bod sa zaslúžila biatlonistka M. Jašicová.
V roku storočnice OH 1996 v Atlante, absolvovalo samostatné Slovensko úspešnú medailovú premiéru. Zlato vybojoval vodný slalomár M. Martikán v kajaku jednotlivcov, striebro zabezpečil kanoista S. Kňazovický v kanoe jednotlivcov na 500 m a bronz získal J. Gönci v streľbe z ľubovoľnej malokalibrovky na 60 výstrelov.
Veľkej popularite sa na Slovensku teší ľadový hokej. V roku 1993 vyhralo Slovensko kvalifikačný turnaj na ZOH 1994 a v nasledujúcich dvoch sezónach zaslúžene zvíťazilo - postupne na C kategórie MS, ktoré sa konali v Poprade a Spišskej Novej Vsi a potom aj na B kategórie MS v Bratislave. V roku 2000 na MS v Petrohrade získalo strieborné medaily a v roku 2002 na MS v Göteborgu zlaté medaily, ktoré oslavovala celá republika. O historický úspech sa postarali: J. Bača, Ľ. Bartečko, P. Bondra, L. Čierny, M. Handzuš, R. Hecl, M. Hlinka, J. Lašák, R. Lintner, D. Milo, L. Nagy, V. Országh, Ž. Pálffy, R. Pavlikovský, R. Petrovický, P. Pucher, M. Šimonovič, P. Smrek, R. Somík, R. Staňa, M. Štrbák, J. Stümpel, R. Tomík, M. Uram, Ľ. Višňovský, tréneri: J. Filc, E. Bokroš, V. Šťastný.
V roku 2000 sa uskutočnila anketa o najúspešnejšieho slovenského športovca storočia. Prvenstvo získal olympijský víťaz, trojnásobný majster sveta a päťnásobný majster Európy v krasokorčuľovaní Ondrej Nepela, pred olympijským víťazom a trojnásobným majstrom sveta v cyklistickom šprinte Antonom Tkáčom a hokejovým brankárom Vladimírom Dzurillom, ktorý na ZOH získal striebornú a dve bronzové medaily.
Slovensko vážne uvažovalo o kandidatúre na usporiadanie ZOH 1984 vo Vysokých Tatrách, oficiálne však kandidoval až Poprad - Tatry na usporiadanie ZOH v rokoch 2002 a 2006 v silnej konkurencii však neuspel.
Iba málo európskych krajín sa môže pochváliť, že ich športový život dlhodobo mapuje špecializovaný športový denník. Slovensko patrí medzi ne, veď od roku 1953 vychádza nepretržite periodikum ŠPORT, ktoré je 2. - 3. najčítanejším denníkom v Slovenskej republike.
V uplynulom období sa na Slovensku organizovali viaceré významné medzinárodné podujatia - v roku 1993 Európska konferencia o športe a v roku 2000 Konferencia ministrov športu členských krajín Rady Európy. Medzi ďalšie podujatia je možné spomenúť v roku 1999 Svetovú zimnú univerziádu a Európske olympijské dni mládeže.
Najúspešnejším športom v relatívne krátkej histórii samostatnej Slovenskej republiky je jednoznačne kanoistika, osobitne kanoistika na divokej vody, kde slovenskí reprezentanti dlhodobo predstavujú svetovú špičku. Výnimoční sú najmä 3-násobní olympijskí víťazi bratia Peter a Pavol Hochschornerovci, ktorí zvíťazili na OH v Sydney, Aténach a Pekingu. Ďalším skvelým vodným slalomárom je Michal Martikán, najúspešnejší športovec za r. 2008, ktorý má so svojej zbierke 2 zlaté a 2 strieborné olympijské medaily a množstvo ocenení z ďalších vrcholných podujatí. Zlatý skvelý kanoistický trojlístok dopĺňa Elena Kaliská, ktorá v Pekingu obhájila zlatú medailu v K-1. Stabilne kvalitné výkony podáva slovenská K-4 Richard a Michal Riszdorferovci, Erik Vlček a Juraj Tarr. Po bronze z OH v Aténach vybojoval na OH v Pekingu strieborné medaily.
Slovensko má aj ďalších výnimočných športovcov ako napríklad 33-ročná Martina Moravcová, 6-krát najúspešnejšia športovkyňa Slovenska. Na OH štartovala päť razy, čím v počte štartov vyrovnala slovenský rekord sánkarky Márie Jasenčákovej. V olympijskom bazéne vybojovala 2 strieborné, je držiteľka 3 svetových a 7 európskych rekordov. Na svojom konte má neuveriteľných 203 slovenských rekordov.
Medzi silné slovenské športy patrí dlhodobo aj streľba, v ktorej napriek nevydarenému štartu v Pekingu najvýraznejšou osobnosťou je stále Jozef Gönci, dvojnásobný bronzový medailista a absolútne najlepší strelec sveta v r. 1998 a 1999.
Medzi ďalšie slovenské športy, ktoré sa úspešne prezentovali na OH a ZOH sa radia zápasenie, džudo, snowbording, biatlon, z kolektívnych športov najmä ľadový hokej a ženský basketbal.Celkovo získalo Slovensko od svojho vzniku v r. 1993 na OH 20 medailí a zatiaľ jedinú na ZOH o ktorú sa pričinil v snowbordingu strieborný Radoslav Žídek.
Z neolympijských športov patria dlhodobo medzi najlepších kulturisti, karatisti, hokejbalisti a svojimi výkonmi aj horolezci.
Veľmi úspešne si v uplynulom období počínali aj zdravotne postihnutí športovci. Na paralympijských hrách 2008 v Pekingu vybojovali sedem medailí, čím rozšírili kolekciu cenných kovov na 12 zlatých, 28 strieborných a 28 bronzových medailí.